Mierne oeskorený report z významného plachtárskeho podujatia
Top Gun Gliding Cup sa v Prievidzi uskutočnil i tento rok a prebehol v maximálnej pohode a vynikajúcej nálade. Ani presne neviem, ktorý v poradí tento ročník vlastne bol. Komorná súťaž Top Gun Gliding Cup sa narodila v roku 2008, keď do svojej podoby konvertovala z majstrovstiev Slovenska dvojsedadloviek. Pre pomerne málo prihlásených účastníkov sa vtedy usporiadatelia rozhodli zlúčiť všetky triedy dokopy. Zišla sa tu vtedy výborná skupina pilotov ako po výkonnostnej tak i v spoločenskej oblasti. Ja som sa tu vtedy vyskytol takpovediac reinkarnovaný, po 19 ročnej pauze v plachtení a lietal som s mojou skvelou DG-300 s LimaPapa na kýle. Hneď od počiatku mi bolo jasné, že vášeň pre súťažné plachtenie ma už v tomto živote len tak neopustí. Lietanie na bielych vetroňoch sa stalo súčasťou môjho života, či vlastne životného štýlu. Jeden ročník Topíku sa pravdepodobne nekonal, ale od roku 2011 sa tu schádzame v podobnej zostave pravidelne. Tento rok odhadujem asi tak šiesty krát...
Lietanie:
Počasie nám už tradične prialo. V sobotu 1. augusta sa letel prvý a jediný meraný oficiálny tréning. Po razantnom odpale na trať smerom na severnú Moravu skupina pretekárov po otočke na východ narazila na hnilý vzduch a všetci do jedného sa rozhodli let skrečovať a vzali to pravou zákrutou na doklz do LZPE.
V nedeľu sme mali kvôli počasiu voľný deň, kedy väčšia časť pretekárov pod vedením Ľubíka vyrazila na cyklotúričku, preskúmať terén na Žiarske pohorie. Opekačka v lokalite Štyri chotáre bola vraj výborná. Janko Kromka nezohnal bicykel tak si to tam vyšliapol pešo.
V ďalších dňoch sme lietali nepretržite každý deň. Počasie bolo premenlivé, ale vždy plachtársky využiteľné. Často sme lietali pomedzi izolované búrky, niektoré úseky spočiatku i v daždi. Postupne sa podmienky vylepšovali, základne sa zdvihli a mali sme možnosť pekne sa preletieť po kriváňskej Fatre i po Nízkych Tatrách, až ku Kráľovej Holi. Často sme lietali smerom ponad Strážovské vrchy, na Trenčín a ďalej klasicky na Topoľčany, Zobor a Komjatice. Najviac sa mi podarilo uletieť polygón dlhý presne päťsto kilometrov...Jozef Barón lietal tento rok so šarmantnou ruskou plachtárkou Rimmou, ktorej sa u nás v Prievidzi veľmi páči. Barónove tohtoročné výkony neboli až tak presvedčivé ako minulý rok, keď súťaž s Adamom na Duáči vyhral. Mal navyše i technické problémy. Nedokázal totiž z loggrov vydolovať záznamy o lete a nakoniec kdesi stratil TEK trubicu a ostal bez vario indikácie.
Nádherne sme sa popreháňali nad Fatrami a Tatrami. Slniečko svietilo, teplota, tlak i základne kumulov sa postupne zvyšovali. Bol to opäť Topgun presne taký ako má byť. Žiaden stres, či súťažná nevraživosť. Dravoš so svojim 17 metrovým Ventíkom DS lietal „jako bůůh“. „Mladý, zdravý, pažravý...“, hovorím si. V prvej súťažnej úlohe som sa na jeho skúsenostiach trochu priživil, keď do rádia pri dlhočiznom preklze za vzdialenými Cu do topoľčianskej doliny ostentatívne zahlásil:
„Kto nemá motor, musí mať gule!“ Gule mal aj doktor DR, no krátke krídlo mu nedovolilo podmienky dočiahnuť a zaprášil do poľa.
lceman lietal na skvostnom Diskoši EF. V štvrtom dni mu karta fantasticky lepila a skončil medzi prvými. Po večeroch sme pred Ľubíkovým karavanom popíjali neskorý zber, niekedy i výber z hrozna a tradične konzumovali samé nezdravé červené mäsá, syry, údeniny...
Nenormálna pohoda na tom Topgune...
Najlepšie zážitky:
Krúženie vo viacerých stupákoch vo štvorici spolu s BJ, AL a DS. Nad malofatranským Stohom vo vitálnej trojke som konštatoval, že by sme mohli na leteckých dňoch zaskakovať za Očovských bačov a predvádzať figúru Parenica.
Spoločensko-kultúrny život:
Top Gun Gliding Cup 2015 sprevádzalo niekoľko významných udalostí. Janko Kromka oslávil päťdesiatku a pohostil nás výborným pečeným prasiatkom.
Nechýbalo tradičné premietanie Top Gunu s Tomom Cruisom. Konečne som pochopil, že Iceman je vlastne Kazansky a hral ho Val Kilmer (v našom podaní tento rok celkom veselý Ľubo Jánošík). Ostali sme naplno inšpirovaní nespútanosťou Mavericka a boli sme svedkami či aktérmi niekoľkých efektných prieletov. V tejto disciplíne opäť výrazne dominoval Jano DR.
Jožko Barón s Barónkou Danielou namixovali fantastický tataráčik. Trošku pikantnejší ako obvykle, ale chutil dokonale.
Na samý koniec, v sobotu, sa v reštaurácii Pacho odohrala nádherne aranžovaná Lejziho svatba. Nálada bola výnimočná, krepčil i môj tata.
No a po ostatné večery fajná grilovačka a vínko na terase hotelu Kempinski (prístrešok Ľubíkovho karavanu).
Hlášky na tajnej (123,650 MHz):
Jano BJ: Miro, máš ešte vodu?
Miro AL: No, dlhú životnosť jej nedávam. Je to tu pod mrakom a ani ťuk. A už na mňa aj prší. Idem ju vypustiť.
Jano BJ: Aspoň bude dolu hustejší dážď
Miro AL: Do martinskej doliny sa letieť nedá. Dnes maximálne nakreslíme hviezdu ako lietajú okolo Nitry.
Jano BJ: Alebo kosoštvorec
Pozn.: Z dôvodu pravidelnej prítomnosti spoľahlivého stupáku sme kóte Šútovce pridelili kódové označenie G bod
Negatíva súťaže:
Nedostavil sa Radek Popkorn ze Skalice a Maskotko sa pravdepodobne z vysokých teplôt necítil vo svojej koži. Naviac sme akosi zabudli na krídlovice-debriefingy s naliatym vínkom na krídle ukotveného Duáča. Starí Divokovci a jazvečík Riky nám tento rok trocha chýbali
P.S. Ja som objavil čaro malého kruhového bazénu a pred letom i po ňom som sa vo vode parádne schladil Na súťaži ma premierovo okrem tata podporila i moja rodinka na čele s milou žienkou Majkou.
S chuťou si užívame jedinečnú skvelú a kompaktnú súťaž Top Gun Gliding Cup, ktorá sa od minulého ročníku pyšní prívlastkom „free style“.
Dovoľujem si v mene celej crew Topgunu srdečne pogratuloveť Jožovi Kožárovi ku skvelému umiestneniu v klubke na ME v Rieti.
Nazdravie!
Poki (Peter Pokorný)